🔸Lov je starý ako samo ľudstvo.

Kedysi v praveku bol lov jediným spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne panovníkov a majetnejších vrstiev a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej ochrany prírody.

📜 Prvé právne zmienky o love

Prvý pokus o centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v dekréte Ladislava I. – Svätého z roku 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok).
Začiatky poľovníckeho práva možno nájsť v uzneseniach Zemského snemu už v 15. storočí.

Zákonný článok XX z roku 1883 viaže právo poľovať na vlastníctvo pozemku.
Vlastníci s výmerou minimálne 200 jutár mali právo na tomto území poľovať.
Vlastníci nad 50 jutár sa spájali do spolkov.

🦌 Prvé poľovnícke spolky

Prvé lovecké spolky na našom území vznikajú v minulom storočí. Napríklad:

• Cserhát Košice – 1834
• Modra – 1850
• Jagdverein Kežmarok – 1880
• Dolný Kubín – 1881
• Ďalej: Dobšiná, Krupina…

🤝 Organizovanie poľovníctva

Dňa 10. decembra 1920 zakladá MUDr. Jan Červíček Lovecký ochranný spolok (LOS) na Slovensku.
Prvé miestne LOS (organizácie) vznikli v:
Trnave, Martine, Šahách, Žiline, Bratislave, Košiciach, Galante…

V Prahe vzniká r. 1923 československá myslivecká jednota.
V septembri 1929 bol vydaný Malý poľovnícky zákon ako doplnok článku XX/1883.
V tom istom roku vzniká i československá kynologická jednota.

V roku 1934 sa poľovnícke organizácie Čiech, Moravy a Slovenska zjednotili v Prahe.
Po rozbití ČSR v roku 1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota.
Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v roku 1947.

V roku 1961 vzniká v Prahe československý myslivecký svaz.
Ten zanikol v roku 1968 a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy:

• Slovenský poľovnícky zväz (SPZ)
• Český myslivecký svaz

🌿 Súčasnosť

SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov – občanov Slovenskej republiky.

Ako sa menilo sociálne a triedne zloženie spoločnosti, menilo sa aj nazeranie na zver, lov, poľovníctvo a ich funkcie.
Poľovník dnešných čias nie je iba lovcom, ale zákonite sa stáva aktívnym činiteľom ochrany prírody.

🗣️ Poľovnícka reč

Popri formovaní poľovníctva vznikala aj tzv. poľovnícka reč – je to reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou.
Vznikla veľmi dávno – medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva.

Okrem odborných poľovníckych výrazov (termínov) zahŕňa v sebe aj:

• slangové výrazy prevzaté z ľudovej reči
• slová z iných jazykov (nemčina, maďarčina, čeština)

Na poľovnícku reč nadväzuje i tzv. „poľovnícka latina” – veselé, často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky.
Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a obyčají.
Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej terminológie a knižné vydanie vyšlo roku 1985.

V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka aj v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už:

• v teoretickej príprave adeptov,
• v odbornej literatúre,
• v masovokomunikačných prostriedkoch,
• na kultúrnych podujatiach.

Poľovníckou rečou sa ešte hovorí:

• na poľovačkách
• pri práci v revíri
• a pod.